Po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe v roku 1950 slúžil
Borman tri roky ako stíhací pilot na Filipínach, následne ako letecký
inštruktor v Georgii a Arizone. V roku 1957 získal magisterský titul v
odbore leteckého inžinierstva. Až do roku 1960 vyučoval ako odborný
asistent na West Pointe termodynamiku a mechaniku kvapalín.
V septembri 1962 ho NASA vybrala do druhej skupiny astronautov
pripravujúcich sa na lety do vesmíru. Po výcviku sa stal veliteľom
záložnej posádky letu Gemini 4 a o pol roka neskôr ho vybrali do hlavnej
posádky letu Gemini 7.
Po prvýkrát letel do vesmíru na palube kozmickej lode Gemini 7 v
decembri 1965 spoločne s Jimom Lovellom. Let trval od 4. do 18. decembra
1965. Na obežnej dráhe bola vtedy už loď Gemini 6A.
Po druhýkrát vzlietol Borman z mysu Canaveral v lodi Apollo 8 o tri roky
neskôr. V posádke s ním boli Lovell a William Anders. Let trval od 21.
do 27. decembra 1968 a do dejín kozmonautiky sa zapísal tým, že počas
tejto misie ľudská posádka po prvýkrát vstúpila na obežnú dráhu Mesiaca –
stalo sa tak 24. decembra.
Obežnicu Zeme obletela loď Apollo 8 celkovo desaťkrát. Počas štvrtého
obehu zhotovil Anders ikonickú fotografiu nazvanú Earthrise (Východ
Zeme) zachytávajúcu modrobielu Zem vystupujúcu nad sivým mesačným
povrchom.
Vo svojej knihe Countdown: An Autobiography (Odpočítavanie:
Autobiografia) Borman uviedol, že Apollo 8 malo pôvodne obiehať okolo
Zeme. Po úspechu misie Apolla 7 v októbri 1968 sa NASA rozhodla, že je
čas letieť k Mesiacu. Podľa neho však mala NASA ďalší dôvod na zmenu
plánu: chcela poraziť Sovietsky zväz.
Po odchode z NASA v júli 1970 pôsobil Borman v americkej leteckej
spoločnosti Eastern Air Lines — najprv ako viceprezident a od roku 1976
ako jej šéf. V roku 1986 odišiel do dôchodku. Bol ženatý a mal dve deti.